Rodina a detstvo

Narodil sa  24. apríla 1581 v dedinke Pouy pri meste Dax v južnom Francúzsku( dnes Saint -Vincent -de-Paul).

Narodil sa ako tretie zo šiestich detí, v sedliackej rodine. Rodičia mu dali meno Vincent. V detstve  pásol ovce a svine. Popri tejto práci vyrábal píšťalky, aby si trochu zarobil.

Celá rodina sa denne zhromažďovala okolo chudobného stola s hrncom pšeničnej kaše. Hoci Vincentovo detstvo bolo poznačené chudobou, nikdy mu nechýbalo to najdôležitejšie, čo sa mnohým ľuďom dnešnej doby nedostáva. Vyrastal obklopený láskou rodičov a súrodencov.

Vysviacka a prvé roky kňazstva

Vo svojich devätnástich rokoch bol v roku 1600 vysvätený za kňaza. Stal sa kňazom, ale ešte nebol pastierom. Boh mu chcel zveriť svoje ovečky, ale on si len málo všímal ovečky ako aj biedu vo svojom okolí. Bol zahľadený do seba, šiel za svojim snom mať sa dobre a popri tom trošku materiálne pomôcť svojej rodine. Neskôr si však uvedomil, že naháňanie sa za pozemskou slávou nemá zmysel. Neprinášalo mu to ani radosť, ani pokoj. Ale bol to proces. V Paríži sa  Vincent, na približne dva roky, stal almužníkom kráľovnej Margity, čo znamenalo, že v mene kráľovnej dával chudobným ľuďom v uliciach Paríža niečo „ z cudzieho“.

Po dvanástich rokoch od kňazskej vysviacky prijal miesto farára v chudobnej farnosti Clichy. Prvýkrát zažil, čo je skutočné šťastie, čo znamená byť vlastným pastierom jemu zvereného stáda.

Povolanie a pôsobenie

Boh si ho však chcel pritiahnuť ešte viac. Nechcel, aby zostal dedinským farárom, ale aby bol misionárom milosrdnej lásky. Kľúčové sa stane stretnutie s rodinou de Gondi. Spolu s nimi obchádzal kostoly, ktoré boli na území ich panstva. Raz ho zavolali k váženému sedliakovi, ktorý zomieral a chcel sa vyspovedať. Po tejto spovedi sám sedliak začal rozhlasovať, že keby sa nevyspovedal, iste by nebol spasený, lebo v predchádzajúcich spovediach zamlčoval ťažké hriechy. Vincent na sviatok obrátenia sv. Pavla v roku 1617 kázal v kostole vo Follevile o generálnej spovedi. Jeho kázeň sa tak dotkla ľudských sŕdc, že zatúžili po generálnej spovedi a Vincent videl, že k tomu ho povoláva Pán.

Vo farnosti Châtillon-les-Dombes v tom istom roku mal inú skúsenosť. Pred sv. omšou mu prišiel niekto z dediny povedať, že za dedinou žije jedna veľmi chudobná rodina, ktorá je celá chorá, a že by bolo dobré im pomôcť. Vincent hovoril v kázni o dôležitosti pomoci núdznym a poobede sa na vlastné oči presvedčil, že ľudia radi pomôžu, len túto pomoc treba lepšie naplánovať, aby bola pomoc a ovocie trváce. A tak založil prvý Spolok kresťanskej lásky, ktorého cieľom bolo pomáhať najchudobnejším a chorým v ich príbytkoch. Misionári Vincenta de Paul sa snažili na konci ľudových misií založiť takýto spolok zložený čisto z laikov, ktorý mal program činnosti ušitý na mieru, aby bola ich pomoc konkrétna. Do spolkov patrili chudobní, ale aj také významné osobnosti, akými bola poľská kráľovná Lujza Mária de Gonzaga ako aj vojvodkyňa z Aiguillonu. Vincent naozaj vedel zapojiť do reťaze lásky ľudí všetkých vrstiev spoločnosti. Radil sa s nimi, radil im a povzbudzoval ich k vytrvalosti.

V roku 1619 bol vymenovaný za duchovného správcu kráľovských galejí. Keď videl, v akých neľudských podmienkach žili trestanci, veľmi ho to pobúrilo. Vincent denne navštevoval týchto úbožiakov. I keď nebolo v jeho moci podstatne zmeniť ich situáciu, snažil sa aspoň zmierňovať ich utrpenie.

Počas vojny v Lorene nastala v celom Francúzsku veľká bieda. Vincent urobil veľkú zbierku v Paríži, organizoval materiálnu pomoc, prosil na mnohých miestach, ba prosil aj samotného kráľa Ľudovíta XIII. Tieto peniaze zachránili životy mnohým. Celé karavány vozov prichádzali vysoko naložených obilím, šatstvom, bielizňou prichádzali do spustnutých miest a dedín. Spolubratia z Misijnej spoločnosti a bratstvá lásky rozdávali všetko chudobným, však nie bezhlavo, ale všetko sa poctivo značilo, aby mohol kedykoľvek vydať počet z toho, čomu dnes hovoríme sponzorský dar.

Založenie Misijnej spoločnosti sv. Vincenta –
Congregatio Missionis, skratka CM

(vincentíni alebo ľudovo lazaristi – názov podľa domu sv. Lazára, kde mali prvé sídlo)

Príklad Vincenta priťahoval mnohých, a tak v roku 1625 vznikla Misijná spoločnosť (lazaristi). Kňazi, ktorí do nej vstúpili, sa zaviazali ohlasovať evanjelium chudobnému dedinskému ľudu a povzbudzovať ho k dobrej svätej spovedi. Venovali sa dielu ľudových misií, boli kňazmi na farách na vidieku, formátormi kandidátov kňazstva, formátormi a predstavenými v seminároch, venovali sa charitatívnym bratstvám, dávali duchovné cvičenia pre laikov. Popri duchovnej starostlivosti sa vždy snažili pomáhať chudobným aj materiálne, teda s evanjeliom dávali aj chlieb. Najprv pôsobili na rôznych miestach Francúzska, neskôr ich Vincent posielal do európskych krajín ako aj do zámorských misií.

Založenie Spoločnosti dcér kresťanskej lásky (skratka dkl)

(ľudovo – sestry vincentky)

V roku 1630 sa u Vincenta prihlásila vidiecka deva Margita Naseau. Aj ona veľmi túžila pomáhať chudobným. Svojou starostlivosťou o chorých, ktorých bolo v tom čase v Paríži veľmi veľa, ukázala cestu ďalším dievčatám. Vincent ich zhromaždil a zveril Lujze de Marillac. Schádzali sa v jej dome. Takto sa začala utvárať Spoločnosť dcér kresťanskej lásky (vincentiek), ktorá bola založená v roku 1633 pre službu Kristovi v chudobných. Chudobné slúžili chudobným.

S  pomocou sestier Vincent mohol založiť sirotince pre deti, o ktoré sa nemal kto postarať. Takmer každý deň nachádzal jedno– dve odhodené deti  pri bránach kostolov. Ročne bolo v Paríži takto ponechaných osudu 300 až 400 detí. Od roku 1640 sa sestry venujú službe zdravotných sestier v nemocniciach.

(Na obrázku: Vincent priniesol sestrám – dcéram kresťanskej lásky nájdené dieťa.)
(poznámka: Sestry nosili v tom čase na hlave biele kornety)

Čoskoro nebolo takého druhu kresťanskej dobročinnosti, v ktorom by sa sestry neboli osvedčili. Vincent posielal sestry na bojisko, ošetrovať ranených vojakov, k chudobným a chorým do ich príbytkov, ba slúžili aj galejným trestancom.

Vincent zriaďoval sieť centier pomoci, spolky lásky, nemocnice, domy pre choromyseľných a starých opustených ľudí, a tieto centrá zveroval dcéram kresťanskej lásky ( dkl ). Popri službe učili ľudí modliť sa, aby spoznali a zakúsili Boha a v úprimnej nábožnosti ho chválili. Vincent svojej sestry často povzbudzoval: „Oboznamovať chudobných s Bohom, hlásať im Ježiša Krista, rozprávať im, že kráľovstvo Božie je blízko a že je pre nich, aké je to veľké!“

27.9. 1660 Vincent naposledy vydýchol. Odpočíva v materskom dome vincentínov v Paríži a jeho srdce je uctievané v kaplnke zjavení u dcér kresťanskej lásky v Paríži na ulici rue du Bac 140. Jeho odkaz a život inšpirujú aj dnes mnohých k zasväteniu sa Bohu alebo k laickej angažovanosti v prospech chudobných.

Slová z Písma, ktoré Vincenta de Paul neustále poháňali k neúnavnej službe chudobných:

„Poďte požehnaní môjho Otca a zaujmite kráľovstvo, ktoré je pre vás  pripravené od stvorenia sveta. Lebo som bol hladný, a dali si mi jesť, bol som smädný a dali si mi piť, bol som pocestný a pritúlili ste ma, bol som nahý a priodeli ste ma, bol som chorý a navštívili ste ma, bol som vo väzení a prišli ste ku mne“ Mt 25, 34-36.

Prosba o milosrdenstvo

Modlitba sv. Vincenta de Paul ( pokorného svätca)

Pane môj,
celým srdcom ťa prosím o milosrdenstvo.
Buď milosrdný, keď nedokážem využiť tvoje nespočetné milosti.
Buď milosrdný, keď ľahkomyseľne konám to,
čo nie je v zhode s tvojou vôľou.
Buď milosrdný, keď som roztržitý, a tak neúctivo
sa zúčastňujem na tvojich svätých tajomstvách.
Pane, nepamätaj na moje hriechy.
Zabudni na všetky dni
poznačení mojou nevďačnosťou.
Pomáhaj mi vždy svojou milosťou.
Nauč ma využívať tvoje dobrodenia.
Nepozeraj na moju nehodnosť.
Ukry ma do rán tvojho Syna.
Pane, Bože a Otče môj, buď mi milostivý.

Sv. Vincent de Paul