Hneď na úvod treba podčiarknuť fakt, že dravce sa vyskytujú na danom území len v závislosti od ťahákovcov. Každý dravec by si prial byť radšej škovránkom, či labuťou, ale okolnosti ho prinútili prispôsobiť sa prostrediu. A zároveň platí pravidlo, že dravce lovia svoju korisť len z radov ťahákovcov, k ostatným živočíšnym druhom sú nevšímaví, ba dokonca priateľskí a nápomocní.
Ale pekne po poriadku.
Čeľaď ťahákovce delíme na 4 základné rody:
a) ostrozrakovce
b) opisovače
c) podľa spôsobu prejavu
d) novo vyvinuté druhy
Nižším rodom z čeľade ťahákovcovitých sú ostrozrakovce. Ostrozrakovce sa vyznačujú nesamostatnosťou a parazitujú na iných živočíšnych druhoch. Sú živení tým, čo dokážu uvidieť a zaznamenať. Veľmi často ide o vopred neočakávaný impulz, ktorý si ostrozrakovec dopredu neplánuje, ale príležitostne ho praktizuje.
Najrozšírenejším druhom z rodu ostrozrakovcov sú ostrozrakovce chameleónovité. Vyznačujú sa nehybnosťou hlavy, zato vynikajú neobyčajnou ohybnosťou zrakového aparátu. Veľmi úspešne sa ich pôsobenie počas písomky dá eliminovať rozdelením všetkých živočíšnych druhov na skupiny. Dravcom sa starajú o zábavu vtedy, ak rozdelenie na skupiny nezaregistrujú a napriek ich značným prednostiam zanovito parazitujú na iných živočíšnych druhoch z inej skupiny.
Ďalším druhom z čeľade ostrozrakovcov sú otáčavce šrôbkovité a to ľavo točivé alebo pravo točivé, podľa toho, akým smerom sa otáčajú za zdrojom svojho záujmu. Takýto jedinec je ľahko rozpoznateľný podľa smeru otáčania aj v domácom prostredí. Dravce veľmi prezieravo otáčavcov premiestňujú z miesta na miesto v pravidelných intervaloch, aby vyrovnali ich zdravotné hendikepy spôsobené jednosmerným otáčaním. Rekordérmi z rodu ostrozrakovitých sú ďalekozrakovce, ktoré dokážu zamerať svoj zrak miestami na vzdialenosť až jeden a pol metra. Táto jedinečná schopnosť z nich robí priam nepristihnuteľných. Dravce sa často uchyľujú k umiestneniu ďalekozrakovcov do rohov miestností, avšak táto ich snaha vyjde navnivoč, pokiaľ miestnosť nie je dostatočne veľká.
Z rodu opisovačov je treba spomenúť druh opisovač drzákovitý. Opisovač drzákovitý sa vyznačuje bezostyšnou drzosťou voči všetkým živočíšnym druhom a to tým, že si kladie zdroj svojho čerpania priamo pred seba a kopíruje priamo pred zrakom dravca. Vzhľadom k jeho takmer nulovej úspešnosti je tento druh už skoro vyhynutý.
Významné miesto v rode opisovačov patrí opisovačovi kreatívnemu. Tento druh si dokáže vytvoriť svoje vlastné a jedinečné ťažko dešifrovateľné znaky. Niekedy sa takto zachytený produkt jeho činnosti javí ako úplne neškodný, teda nič nedokazujúci, čo je spravidla pre opisovača kreatívneho dostatočnou satisfakciou v momente, keď ho dravec uloví. Dravec sa tak neraz stáva terčom posmechu.
Obzvlášť nebezpečný je druh špekulatov dômyselných. Nezaraďujeme ich medzi pravých opisovačov pretože nedisponujú ich najcharakteristickejším znakom a to tvorbou ťahákov. K druhu podvádzania chtivých ich zaraďujeme hlavne z dôvodu naplnenia vytýčeného cieľa a tým je podvod. Špekulant dômyselný sa rafinovane tvári, že sa pripravoval a následne premyslenými otázkami počas písomky dravca zmätie natoľko, že mu dravec prezradí väčšinu správnych odpovedí. Jeho genialita spočíva v tom, že dravca pretvára na korisť bez toho, aby mal dravec o tom vedomosť. Jediným spôsobom, ako sa môže, v tomto prípade korisť brániť, je držať bobríka mlčanlivosti.
Podľa spôsobu prejavu ťahákovcov delíme na chuďatence stuhnuté, chúďatence mykavé a prižmúrence stropovité. Kým chúďatence stuhnuté nedokážu svoj prečin maskovať, ostávajú nehybne stáť v polohe, v ktorej ich dravec zastihne a sú odkázané na jeho milosť-nemilosť, chúďatence mykavé sa prezradia svojím typickým trhavým pohybom, ktorý im môže ostať po počas nasledujúce života, prižmúrence stropovité dômyselne predstierajú rozmýšľanie s očami upriamenými na povalu. A práve tento ich prejav je v očiach dravca podozrivý a často oprávnene.
Z novo vyvinutých druhov je nutné spomenúť ťahákovca dištančného. Keďže dravce nemajú na tento druh dosah, o jeho prejavoch sa dozvedia až vtedy, ak sa ťahákovec dopustí pri písomke rovnakej chyby ako ostatné živočíšne druhy. Dravce si všetky prejavy ťahákovcov dištančných prezieravo uchovávajú v pamäti a zaútočia vo chvíli transformácie ťahákovcov dištančných na ťahákovcov prezenčných. Pri následnej transformácii sa ťahákovce dištančné prejavujú opäť svojím typickým spôsobom.
Aby sme však boli spravodliví aj voči ťahákovcom, ponúkam delenie dravcov do príslušných kategórií podľa ich prejavu. Dravce nepravé nie sú typickými predstaviteľmi čeľade dravcovitých, skôr robia svojmu menu hanbu, ale zaslúžia si spomenutie. Spravidla nedosahujú kvalít ťahákovcov a títo im ľahko uniknú. Popravde, často dravce nepravé o existencii ťahákovcov ani netušia.
V porovnaní s dravcami nepravými sú dravce sliediace naopak typickými reprezentantmi čeľade dravcovitých. Dravce sliediace sú známe nepretržitým pohybom a číhaním na svoju koriť. Nie je nič výnimočné, ak dokonca číhajú v bezprostrednej blízkosti vytipovanej koristi, vyvíjajú na ňu psychický tlak a úplne ju paralyzujú. Neustály pohyb im však miestami znemožňuje byť maximálne účinnými a mnohé koriste im často v príhodnú chvíľu uniknú. Mne mimoriadne blízke sú dravce zákerné, ktoré nechávajú svoju korisť v presvedčení, že sú im ľahostajné, korisť následne povolí v ostražitosti a dravec v okamihu zaútočí.
Je až nepochopiteľné, ako sú dravce a ťahákovce od seba závislé. Počas celej evolúcie žijú vo vzájomnej symbióze a rešpekte jeden pred druhým. Napriek všetkému vyššie napísanému sa však majú radi.
